Menu

2009-02-23 Nedeľa v Dudinciach

Môj zážitok z Dudiniec...

     Tento víkend naša rodina Hroboňovcov mala milú príležitosť k oslave. Bola ňou inštalácia Ľuda, teraz už brata farára v Dudinciach. Vycestovali sme v sobotu podvečer, aby sme chvíľu mohli pobudnúť s rodinkou.
Keď som vošla do dudinskej fary, čakala som utrápenú (starosťami na prichádzajúcu slávnosť) sestru farárku Máriu a nervózne pobehajúceho brata farára Ľuda... No na moje prekvapenie vládol v ich príbytku pokoj a radosť zo stretnutia. Z izieb vybehli naše milé deťúrence, proste nálada ako má byť. Nedalo mi, a tak som sa spýtala Mary, ako to tak všetko stihla a ona hneď, že to všetko naši cirkevníci... Navarili večeru pre rodinu, pripravili misy na ráno, napiekli koláče, pagáče, doniesli dobré víno... Žasla som...
Večer sa zastavil na fare aj brat kurátor, ktorý nám porozprával o cirkevnom zbore, o ochotných ľuďoch, spevokole Ďatelinky. On sám je pravou rukou všetkých opráv a prác na fare. Spomínal na predchodcov farárovcov. Zaujalo ma rozprávanie, ako k nim prišla návšteva zo zahraničia a vtedy ešte brat farár Cingel zavolal pár ženuškám, ktoré v noci prišli, navarili a postarali sa o návštevu. Príbehov, ktoré sme v ten večer mali možnosť počuť o ich cirkevnom zbore, aj o prvých zážitkoch s Hroboňovcami bolo naozaj veľa.
Tešila som sa na nedeľné služby Božie, keď som videla v spravodaji pestrý program, ktorý nás čakal. V ich novom krásnom kostolíku, ktorý bol naplnený miestnymi veriacimi, ale aj z okolitých zborov, nás privítali svojim nádherným spevom Ďatelinky (spevokol mladých). Celá akustika v kostole a nádherné piesne, ktoré potom spievali aj na popoludňajšom stretnutí, nechali vo mne naozaj krásny dojem. Stačí, aby sa jeden nadaný hudobník chcel naplno venovať mladým, ktorých najlepšie ako vedia podporujú cirkevníci aj rodičia a zúčastňujú sa ich koncertov, ciest a hneď vidno radosť v tejto práci, Božie požehnanie. V Dudinciach majú aj spevokol dospelých, hudobnú kapelku, no aj veľa iných aktivít, ktoré sme za ten krátky čas spoznali len z počutia. Celé Bohoslužby boli radostné, prežiarené Božou prítomnosťou, kázňou brata farára Janka Oslíka zo Sučian, inštalačným príhovorom brata seniora Dubeka, pozdravom bývalých cirkevníkov z Príboviec... Brat dozorca vo svojom príhovore spomenul, že doteraz za dvanásť rokov trvania zboru, mali len bratov farárov, ktorým nechýba nadšenie pre prácu v zbore, vtip a dobrá nálada a tešia sa, že Ľudo bude ich pokračovateľom.
Po službách Božích nás čakal spoločný slávnostný obed v miestnom kultúrnom dome, kde sa zišlo asi dvesto bratov a sestier.
Po popoludňajšom pestrom programe  sme sa pobrali domov s dobrým pocitom, že Pán Boh sa priznáva k tomuto cirkevnému zboru a s uistením, že tým našim Ľudovcom tam bude dobre. Vďaka Pánu Bohu za požehnanú nedeľu.

                                                     Mária Hroboňová